Autorka: Timea Krauszová, publikováno 25. 7. 2021 na webu refresher.sk
A čo si o tejto sexuálnej preferencii myslí odborníčka?
V našej sérii Šťavnaté leto ti prinesieme pohľad do sveta kinkov a menej mainstreamových sexuálnych praktík. Nebude to prehliadka, ktorú si vieš vychutnať len zvonka. Ber to skôr ako pozvánku na experimentovanie a odhaľovanie vlastnej sexuality počas letných prázdnin.
Aby sme ti priniesli autentický a relevantný obsah, rozprávali sme sa so sexuologičkami, psychologičkami, sexkoučkami a s ľuďmi, ktorí rozličné kinky (nestereotypné sexuálne praktiky) doma naozaj aj praktizujú.
Tentokrát sme sa zamerali na praktiku, ktorá v našich končinách nie je prezentovaná v mainstreame. Aspoň nie úplne tak, ako v skutočnosti prebieha. Instagramové filtre s mačacími uškami alebo psík ňufákom sú veľmi obľúbené a hoci ľudia nad nimi krútia očami, väčšina z nás si ich už vyskúšala. Milujeme zvieratká a milujeme sa aj maznať a túliť.
Čo ak tieto dve veci spojíš? Predstavujeme ti petplay, alebo v preklade hru na domáce zvieratká. Je to kink dvoch, alebo viacerých, dospelých ľudí (žiadne zvieratá pri tom nie sú prítomné). Zahŕňa aktivity, slovnú zásobu a v mnohých prípadoch aj outfity, ktoré sa však podobajú na naše zaobchádzanie so zvieratami. Cvičíme ich, kŕmime ich, hráme sa s nimi a nadovšetko ich ľúbime. No neznie to ako splnený sen?
Nehráme sa so zvieratkami, hráme sa na zvieratká
Aportovanie, kŕmenie, hladkanie, ťahanie vlečky… v niekom to evokuje typický život na vidieku medzi zvieratami, no pre niekoho je to vzrušujúca predstava, ktorú chce zažiť na vlastnej koži.
Petplay je založený na vzťahu dospelých ľudí, pričom všetky strany s aktivitami (ako to už pri kinkoch býva) musia súhlasiť. Ide o vzťah dominantnej a submisívnej osoby, preto technicky spadá do kategórie BDSM. Vôbec však nemusí zahŕňať bolesť či kostýmy, ide prioritne o stav mysle, do ktorého sa počas hry dostanú. Submisívny človek býva tým zvieraťom, pričom najrozšírenejšími sú psy, mačky a poníky (pričom napríklad v gej vzťahoch býva obľúbenejšie šteniatko než dospelý pes).
„Nejde o prejav sexuálnej náklonnosti ku skutočným zvieratám, ale o tú hru na zvieratká ako jednu z foriem predohry. Každého človeka v tomto priťahuje niečo iné: môže to byť zviera a pán, alebo študent a učiteľ alebo aj iné úlohy,“ vysvetľuje Zdenka Pospíšilová, česká psychologička, ktorá sa vo svojej praxi sústreďuje na kinky, sexualitu a rôzne neštandardné vzťahové usporiadania.
„Ak ma to láka a pýtam sa sama seba, či je to pre mňa, je vhodné s tým experimentovať,“ vraví psychologička. Možno sa na podobné videá preklikneš pri pozeraní porna, ale si zvykneš o tom čítať články. Ak áno, môže to naznačovať tvoju preferenciu. No ako upozorňuje Pospíšilová, to, aké porno pozeráme, alebo aké máme vnútorné fantázie, sa nemusí (a niekedy ani nedá) vždy preklopiť do reality.
Hra na zvieratká môže zahŕňať rôzne aktivity, vysvetľuje ďalej expertka na kinky a sexualitu. Môžu to byť nežné veci, ktoré by vlastne ani na verejnosti nevzbudili nejaké pohoršenie: hladkanie po brušku, škrabkanie za uchom, milé prezývky a nekonečné rozmaznávanie. Mnohé dvojice si prechádzajú aj výcvikom: páni učia svojich psíkov aportovať, ľahnúť, sadnúť a ak to urobia, dostanú odmenu. Býva to normálne jedlo pre ľudí, alebo ďalšia dávka maznania sa.
„Zvieratká“ môžu piť z misky, chodiť či behať po štyroch, v prípade poníkov je bežné ich aj zapriahnuť do práce. Ťahajú vlečku so svojím pánom alebo svojou pani, zvyknú sa dokonca organizovať aj preteky. Kostýmy sú skôr doplnok, samotnú hru môžeš zažiť aj bez nich.
Často sa pritom preferencie u ľudí miešajú, napríklad niektorí preferujú byť mačiatkom a zároveň sú radi zviazaní, a tak doma praktizujú shibari. Iných veľmi baví bolesť a tak sú v roli psíka naschvál neposlušní, aby dostali po zadku. Hranice prakticky neexistujú, všetko je na dohode oboch strán.
Ak to však chcú praktizovať dlhodobo, zvyčajne si zadovážia kostýmy. Začína to uškami na čelenkách a pripínacích chvostíkoch, prípadne análny kolíkoch s chvostom. Pokračuje často práve zvieracími kostýmami či mejkapom, často je tu prepojenie na cosplay a štýl si môžeš zvoliť aj podľa svojich preferencií. Aj Katka, s ktorou sme sa o petplay rozprávali, sa k nemu dostala cez lásku ku cosplay a anime.
Ako zvieratko sex nemávam, zažívam inú úroveň vedomia a slobodu
Katka o petplay hovorí otvorene, no nezvykne to nahlas prezentovať. Jej blízki o tejto preferencii vedia, no neriešila to s nimi dopodrobna. Občas pridá nejakú fotku na svoj Instagram, no je to len zlomok jej záujmov. Na to, že ju baví hrať sa na zvieratko, prišla zhruba v 16. Začalo to s alternatívnou módou, najmä s goth štýlom. Bavili ju reťaze, obojky a podobné doplnky.
Dlhšie bola aj v anime komunite a bavil ju cosplay. Na rôznych akciách stretávala ľudí s mačacími ušami a ďalšími doplnkami. Cez túto estetickú stránku sa dostala k tej kinky stránke o pár rokov neskôr. A hoci už mala vzťah, v ktorom tento kink praktizovali, zaobíde sa aj bez neho. „Nie je to niečo, bez čoho by som nedokázala vo vzťahu existovať.“
Začalo to mačkami, jej obľúbenou však dlho bola líška. „Prešla som na psovité šelmy z dôvodu väčšej poslušnosti. Dostala som sa aj hlbšie do BDSM, a ľahšie sa tak rozvíjala submisivita,“ vysvetľuje. Predsa len skrotiť líšku nie je jednoduché a vznikol tak veľký priestor na hru. V tom čase aj nosila po dome vôdzku. Líšky sa ale vzdala po rozchode, teraz viac objavuje psie plemená, priťahujú ju plemená ako shiba inu alebo akita inu. Momentálne už počúva na povely sadnúť a ľahnúť, aportovať ešte nevie.
„Kostým je viac-menej len doplnok. Nepoužívam ich veľmi, ak to nie je dohodnutá scéna alebo nejaká akcia či fotenie. Ide to skôr cez maličkosti, škrabkanie ma za uchom a podobne, čo nie je nevhodné ani v parku na lavičke. Môže to vyústiť aj do vodenia na vodítku, čo robím len v súkromí,“ opisuje, ako praktizuje petplay. Miluje pozornosť od osoby, ktorá je s ňou v ľudskej roli.
„Je celkom zábava hrávať sa aj s inými zvieratkami,“ pokračuje. Stretávajú sa viaceré páry, ktoré sa poznajú navzájom, a interakcie sú neverbálne, „zvieratká“ sa hrajú len v úlohách psov, majú k dispozícii napríklad psie hračky, obojky, vôdzky. Hoci je Katka v petplay submisívna, opisuje sa ako silná osobnosť a vo vzťahu či v živote je veľmi samostatná.
„Skoro vôbec to pre mňa nie je sexualizované. Je to ako regresia do nižšieho stavu mysle. Nemusím riešiť ľudské veci, cítim sa viac v bezpečí a teším sa z maličkostí. Dostávam sa do mysle toho zvieraťa, málokedy je to teda sexuálne,“ vysvetľuje. Z petplay ťaží pocity bezstarostnosti a radosti. Hranice si určuje pred scénou, no nehrá sa podľa predpísaného scenáru. Rada improvizuje.
Mačka-fulltimerka môže mať pazúry a ušká každý jeden deň
V niektorých prípadoch môže dvojica takto žiť aj 24/7, vraví Katka. Majú to ako životný štýl, napríklad obojky nosia aj do práce, hoci sú menej nápadné. Podľa psychologičky Zdenky Pospíšilovej to veľmi záleží od okolností: čím viac majú rušivých elementov, tým je to náročnejšie udržať. Práca, do ktorej musia chodiť, deti, to všetko im kradne súkromie. Záleží to aj od toho, či spolu bývajú. Môžu si však napríklad booknuť chatu na víkend a tam sa naplno vyhrať, ak doma na hry priestor nemajú.
Existujú aj miesta, kde však môžeš v roli zvieratka prežiť dlhšie obdobie. Napríklad v americkom štáte Colorado funguje Cat Girl Manor alebo The Chateux, teda mačací zámok. Vedie ho mačacia pani a prichádzajú doň ženy, ktoré sa chcú uvoľniť a slobodne prežívať dni v úlohe mačky. Pradú, spia, kŕmia sa, hrajú sa a dokonca tam môžu zažiť aj obojkovú ceremóniu. Prezradili to pre moderátorku Karley Sciortino, ktorá pre VICE dlhoročne pripravovala sériu videí Slutever o rôznych kinkoch a sexuálnych praktikách.
Pri obojkovej ceremónii dostane zvieratko obojok od svojho pána. Všetci sú vyobliekaní a je to celkom dojímavá chvíľa, prirovnateľná k svadbe. Ide najmä o to, že v akomkoľvek vzťahu dominantnej a submisívnej osoby je potrebná absolútna dôvera. Je to úroveň intimity, ktorú si obe strany veľmi vážia. Aj preto ceremónii prikladajú takú dôležitosť.
Petplay nie je prioritne o sexe. Ľudia si mylne predstavujú, že ak sa niekto za zviera prezlieka, tak je úchylný, nebezpečný, chce mať sex so zvieraťom a v oblečený v kostýme aj zažíva sex. No ľudia sa nehrajú na zvieratá preto, že by mali nejakú poruchu alebo chceli zažiť sex so zvieraťom.
„Najčastejšie sa stretávam s tým, že to do sexu nevyústi. Je to aktivita, ktorá im je príjemná, pri ktorých si oddýchnu od všedných starostí a vyčistia si hlavu. Niekedy im stačí samotný zážitok a nepotrebujú to zavŕšiť sexom alebo orgazmom,“ reaguje na tieto tvrdenia Zdenka Pospíšilová. Niekedy to k sexu viesť môže, no tento kink je výnimočný v tom, že vie fungovať aj samostatne. Je to oveľa viac o zážitku samotnom, o prežívaní prítomnosti, než o tom, k čomu to povedie.
Konské preteky či spoločné venčenie
Podľa informácií psychologičky Zdenky Pospíšilovej sa organizujú napríklad konské preteky alebo spoločné pikniky, kam prichádzajú ľudia so svojimi „zvieratkami“. Je to príležitosť fungovať v spoločnosti bez hanby či posudzovania.
Snáď najväčšia komunita poníkov na svete je v Denveri. Ich skupina sa volá Rocky Mountain Pony Herd, pričom každý poník má aj svojho pána alebo svoju pani. Mnohí si svoje kostýmy vyrábajú doma, ťahajú vlečky, skáču cez prekážky a organizujú preteky. „Najlepšie sa cítim, keď mám oblečený kostým,“ prezradil pre Sciortino v epizóde Slutever nadšenec Tromper. Opisuje, že keď je v roli poníka, cíti sa slobodný a šťastný. Hre na poníka sa venuje už 22 rokov, nie je to teda žiaden krátkodobý rozmar.
„Dovoľuje mi to vypnúť vyššie funkcie môjho mozgu. Niekto iný je vo vedení a ja môžem jednoducho relaxovať.“ Aby sa dostal do meditačného stavu mysle, jeho pani, Jenn, ho zvykne nielen zapriahnuť, ale aj prečesať jeho vlasy a hladkať ho (ako bežného poníka). Obaja sa zhodujú, že síce miestami sú ich aktivity eroticky vzrušujúce, väčšinou sú úplne asexuálne. Cieľom je oddych, budovanie intimity, uvoľnenie, nie samotný sex.
Komunitné prežívanie nemusí byť pre teba. Možno to chceš len doma skúsiť, bez divákov a nejakého pocitu tlaku.
Ak náhodou záujem o petplay vo vzťahu nezdieľate, podľa psychologičky Zdenky Pospíšilovej je tu viacero možností. Nie pre každého je nevyhnutné, aby petplay vo vzťahu zažíval, vie mať uspokojujúci vzťah aj sexuálny život bez toho. Expertka hovorí, že záleží od motivácie: pre niekoho môže ísť o príjemné spestrenie, pre iných je to zásadná vec, ktorá ich po sexuálnej stránke hlboko napĺňa.
Ak to predsa len jeden v páre chce, v našich končinách (najmä v Česku) existujú rôzne petplay party a komunitné stretnutia. Je to pomerne uzavretá komunita, kde si vážia súkromie. Tam si môže „zvieratko“ zažiť hru, pričom je len o dohode, či je s tým druhý partner zmierený alebo to považuje za podvádzanie (hoci nedochádza k sexuálnym aktivitám).
Prirovnali by sme to k shibari večerom, kde sa môžeš nechať zviazať iným riggerom, alebo zviazať inú modelku alebo iného modela. V oboch prípadoch sa hranice dohadujú vopred, aj to aj v oblasti dotykov. Prežiť svoje preferencie vieš aj cez pornografiu či erotickú literatúru.
Ak naopak doma natrafíš na otvorenú myseľ, existujú rôzne workshopy a párty, často pre začiatočníkov. Nenaučia ťa tam „správne štekať“, no dozvieš sa podstatné veci o dohode a súhlase. Napríklad ako si určiť hranice, alebo ako naznačiť, že niečo ti už nie je príjemné, ale nechceš prerušiť scénku tým, že prehovoríš.
Ak si však ešte len na začiatku a ani nevieš, čo by ti frajer alebo frajerka na taký návrh odvetili, prečítaj si náš článok o tom, ako sa o sexe rozprávať. Bez trapošín, bez strachu, len úprimne a „naho“.
Obnažiť si myšlienky je možno strašidelnejšie než obnažiť svoje telo. Ale všetko, čo vďaka tomu môžeš zažiť, za to stojí. Začni už toto leto.